O vlkoch
Anatómia a vzhľad
Veľkosť
Veľkosť vlka závisí od druhu, množstva potravy a zemepisnej šírky. V južnejších zemepisných šírkach bývajú vlci spravidla menší ako na severe. Najväčší vlci žijú na Sibíri a v Kanade, kde dosahujú hmotnosť okolo 80 kg až nad 100 kg (počet týchto jedincov je však aj v týchto oblastiach nízky). Samice vážia asi o 20% menej ako samce. Priemerná váha sa podľa druhu pohybuje od 30 do 80 kg. Výška v ramene je 80 až 105 cm. Tým sa stávajú najväčšou psovitou šelmou. Ich veľkosť ešte znásobuje srsť, ktorá je v zime dlhá až 6 cm. Hriva je 15 cm široká a srsť na nej dosahuje dĺžku od 10 cm do 13 cm. Chlpy na nej vyrastajú zo svalu, ktorý ich umožňuje podvihnúť, čím vytvára dojem ešte väčšej veľkosti. Vzdialenosť od nosa po koniec chvosta sa pohybuje od 180 až 270 cm, pričom chvost dosahuje dĺžku až 50, niekedy 60 cm. Veľkosť dospelého jedinca nadobudnú vlci za 1 rok od narodenia.
(c) PictureByPali
Stavba tela
V porovnaní so psom rovnakej veľkosti má vlk užšiu hruď, nohy sú v pomere ku telu dlhšie a stopy ľavých a pravých nôh sú bližšie k sebe
(c) Fremlin
Končatiny
Predné majú väčšiu veľkosť ako zadné, pričom na predných je piaty prst uložený cca. 5 cm nad labkou. Naježená srsť a špeciálna cirkulácia ich chráni pred zamrznutím. Pachové žľazy medzi prstami umožňujú vlkom lepšiu orientáciu a zároveň nimi aj informujú ostatných o svojom pohybe. Na rozdiel od človeka, vlk chodí iba po prstoch a nie po celom chodidle. Oblasť dotyku predných labiek so zemou je veľká, vďaka čomu môžu ľahšie prenášať váhu a pohybovať sa po snehu.
(c) Photo-Nat.com
Chrup
Čeľuste sa vyznačujú veľkou silou okolo 100 kg/cm², čím dokážu drviť kosti – pre porovnanie, nemecký ovčiak vyvinie len polovicu tejto sily. Chrup sa skladá zo 42 zubov: 20 v hornej a 22 v dolnej časti. Tesáky môžu dorastať až do dĺžky 6,5 cm, sú mierne zahnuté a ostré.
(c) seamesse
Sfarbenie
Farba vlka sa líši :môže byť sivá, biela, čierna, červená, hnedá atd. Tieto farby sa medzi jedincami miešajú, vo svorke nie sú všetky vlky rovnako sfarbené. Takisto väčšina vlkov nie je jednofarebná. Sfarbenie tiež súvisí s prostredím kde žijú Vlk etiópsky-oranžový, Vlk arktický-biely. Pri narodení majú mláďatá spravidla tmavšiu srsť a modré oči, ktoré sa približne po 10 týždňoch zmenia na zlatožlté.
Príloha:
Celková anatómia - Tu
Anatómia chrupu - Tu
Jednoduchá anatómia predných nôh - Tu
Anatómia hlavy - Tu
Anatómia nôh a očí - Tu
Hierarchia svorky
Vlky sú veľmi sociálne zvieratá žijúce v svorkách, ktoré sa skladajú väčšinou z 6 až 15 členov. V zime sa združujú do svoriek, ktoré môžu mať 20 až 30 jedincov. V svorke platí prísna hierarchia, v ktorej má každý člen pevne stanovené postavenie. Štruktúra vlčej svorky je dynamická a môže sa meniť v závislosti od rôznych faktorov.
Hierarchia je pre vlky veľmi dôležitá. Veľký význam má v období rozmnožovania, pri love, kŕmení, ochrane území a vôbec vždy, keď je svorka pokope. Čo znamená takmer stále, lebo spolu trávia väčšinu času.
Hierarchia vlčej svorky je organizovaná v dvoch líniách: jedna pre samce, druhá pre samice. Hierarchia môže byť iná v období rozmnožovania, pri love a pri hre.
V čele celej svorky je alfa vlk a vlčica, spolu tvoria alfa pár. Termín alfa, ktorý vznikol kvôli popisu zvierat žijúcich v zajatí, je však pomerne zavádzajúci. Zviera alfa nie vždy vedie lov alebo stojí v čele svorky a ani nemusí žrať skôr než ostatní. Jedinec môže byť alfou dokonca len za určitých okolností alebo pri určitých činnostiach (napríklad iba pri love). Alfa ale vždy používa úctu ostatných členov svorky. Alfa pár má ako jediný vo svorke právo páriť sa. Toto právo si alfa vlčica vymáha produkciou silných aromatických látok, ktoré „prebíjajú“ pachy ostatných samíc. Otcom mláďat nemusí byť vždy len alfa samec. Keď alfa nejaví o samicu záujem, spári sa s ňou nižšie postavený samec (väčšinou beta). Matkou mláďat je však vždy alfa samica.
(c) ngsprints.co.uk
Alfa páru sú podriadení ostatní dospelí členovia svorky, z nich najvyššie postavenie má beta vlk a beta vlčica. Jedinec beta môže ako jediný ohroziť pozíciu alfy. Ostatné zvieratá vytvárajú hierarchiu s dvoj- až trojročnými jedincami na vrchole a jednoročnými na spodných priečkach hierarchického usporiadania.
(c) livingwithwolves
Mláďatá si tiež vytvárajú vlastnú sociálnu štruktúru, ale bez ohľadu na pohlavie.
Úplne najnižšie postavenie má jedinec omega. Tento jedinec už do svorky v podstate ani nepatrí, pretože nemá žiadne práva. Je to „obetný baránok“ - je odháňaný od potravy a smerujú proti nemu bezdôvodné útoky. Pri napadnutí svorky väčšinou nesie hlavný nápor a ak to vyžadujú vyššie záujmy svorky, môžu ho aj obetovať. Týmto spôsobom sa svorka zbavuje nežiadúcich členov (tzv. vnútorná selekcia).
Zmeny v postavení sa často rozhodnú jediným bojom. Porazeným boj spôsobí na určitú dobu psychický otras tak silný, že zviera môže poklesnúť o niekoľko hodnostných stupňov. Tieto súboje však len veľmi zriedka končia zranením, alebo dokonca smrťou.
(c) Jon Atkinson
Mláďatá
Párenie prebieha v období medzi koncom januára a marca, v závislosti od oblasti. Čím severnejšie, tým neskôr párenie začína. Počas obdobia plodnosti samice sa alfa pár zdržuje mimo svorky, aby mohli nerušene splodiť potomstvo. Normálne je „vládcom“ celej svorky alfa samec, ale v dobe, keď sú mláďatá ešte v nore, vedúce postavenie má alfa samica. O tom, kde bude nora rozhoduje samozrejme ona. Keď sú šteňatá malé a ostávajú v nore, musia členovia svorky nosiť ich matke potravu, pretože tá ich o samote nechať nemôže.
(c) chinookpta
Kopíruj len s ikonkou
